Vykúriť domov si nemôže dovoliť 8,1 % Slovákov. V Česku je to polovica

Na začiatku vykurovacej sezóny prinášajú nové údaje Eurostatu nepríjemné číslo. V roku 2025 si 8,1 % obyvateľov Slovenska nemohlo dovoliť udržať domov primerane vykúrený. Priemer EÚ bol 8,8 %, Slovensko je teda tesne pod ním — no v porovnaní so susedmi vychádza zle. V Česku je tento podiel 4,1 %, v Rakúsku 4,0 % a v Poľsku 3,2 %. Na Slovensku sa pritom podiel od roku 2021 (5,8 %) zvýšil a posledné tri roky sa drží nad 8 %.

Slovensko a okolie v číslach

Ukazovateľ vychádza z európskeho zisťovania o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC). Ľudia v ňom sami odpovedajú, či si domácnosť môže dovoliť primerane vykúriť obydlie.

• Slovensko: 5,8 % (2021) → 7,1 % (2022) → 8,1 % (2023) → 8,3 % (2024) → 8,1 % (2025)
• EÚ: 6,9 % (2021) → 10,6 % (2023) → 8,8 % (2025)
• Susedia v roku 2025: Maďarsko 5,8 %, Česko 4,1 %, Rakúsko 4,0 %, Poľsko 3,2 %
• Poradie v EÚ: Slovensko je desiate najhoršie z 27 krajín; najvyšší podiel má Grécko (18,1 %), Litva (16,7 %) a Bulharsko (16,1 %), najnižší Fínsko (2,6 %)

Kým v EÚ podiel po vrchole z roku 2023 klesol o takmer dva percentuálne body, na Slovensku zostáva prakticky na úrovni najhoršieho roka. Rozdiel medzi Slovenskom a priemerom EÚ sa tak zúžil z 2,5 bodu na 0,7 bodu — nie preto, že by sa u nás situácia zlepšila, ale preto, že sa zlepšila inde.

Kto kúri najťažšie

• Ľudia ohrození chudobou: 27,0 % si nemôže dovoliť vykúriť domov, kým pri ostatných je to 5,5 %
• Domácnosti troch a viac dospelých: 12,1 % (EÚ 8,9 %)
• Dvaja dospelí s tromi a viac deťmi: 10,9 % (EÚ 9,3 %)
• Samostatne žijúci: 9,0 % (EÚ 12,1 %)
• Dvaja dospelí bez detí: 5,6 % (EÚ 7,1 %)

Slovenskou zvláštnosťou sú veľké, viacgeneračné domácnosti. Kým v EÚ majú s kúrením najväčší problém ľudia žijúci osamote a rodičia samoživitelia, na Slovensku sú to domácnosti s tromi a viac dospelými — typicky viacgeneračné bývanie v starších rodinných domoch.

Nedoplatky na energiách

S úhradou účtov za energie, vodu či plyn meškalo v roku 2025 5,8 % obyvateľov Slovenska (EÚ 7,0 %). Podiel klesá od roku 2023, keď dosiahol 7,2 %. Medzi ľuďmi ohrozenými chudobou je to 18,1 %, v domácnostiach dvoch dospelých s tromi a viac deťmi 10,4 %. Česko má tento podiel na úrovni 2,4 %, Poľsko 2,6 %.

Čo to znamená pre kupujúcich

• Energetická náročnosť je súčasť ceny. Pri staršom dome alebo nezateplenom byte si vypýtajte vyúčtovania za posledné dve vykurovacie sezóny. Reálne účty povedia o nákladoch viac než akýkoľvek opis v inzeráte.
• Veľký starší dom je náročný na prevádzku. Najviac problémov s vykúrením majú práve viacgeneračné domácnosti. Pri kúpe veľkého domu s viacerými bytmi zvážte, koľko miestností budete skutočne vykurovať a aký zdroj tepla dom má.
• Počítajte s rezervou na energie. Ceny pre domácnosti na rok 2027 ešte nie sú známe — Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ich zverejní ku koncu roka. Rozpočet bývania si nastavte tak, aby zniesol aj vyššie účty.

Čo to znamená pre prenajímateľov

V nájme platí nájomca energie spravidla zálohovo a nedoplatok sa ukáže až pri ročnom vyúčtovaní. Pri byte s vysokou spotrebou tepla hrozí, že nájomca s nižším príjmom nedoplatok nezvládne. Zateplený byt s nižšími zálohami je preto pre prenajímateľa aj menším rizikom neplatenia, nielen lepším argumentom v inzeráte.

Takeaway: Slovensko je v kúrení tesne pod priemerom EÚ, no dvojnásobne horšie než Česko či Rakúsko. Pri kúpe staršej nehnuteľnosti preto nerozhoduje len kúpna cena, ale aj to, koľko bude stáť každá zima.

Zdroj: Eurostat, EU-SILC, datasety ilc_mdes01 a ilc_mdes07, aktualizované 17. 9. 2026. Orientačné informácie.